Dolnohodrušský banský závod

Je známy len 300 rokov, ale je to najlepšie zachovaný banský závod z obdobia prestavby medzi svetovými vojnami, známy vysokými výnosmi striebra a zlata.
Jeho súčasťou sú šachty Mayer, štôlňa Ján Nepomucký, štôlňa Dolný Schopfer a prevádzkové budovy. Nachádza sa v strednej časti Hodrušsko-Hámorskej doliny povyše závodu Sandrik.
Spomína sa v roku 1747 v súvislosti s návštevou cisára Leopolda. V rokoch 1906-1934 mal závod dokonca vlastnú paro-plynovú elektráreň, v tej dobe veľmi modernú.
Jedná sa o ucelený a uzavretý, stavebne  veľmi dobre zachovaný pôvodný komplex banského závodu s prevádzkovými budovami zo začiatku 20. storočia, dvojicou šachtových veží a strojovní, ústiami a podzemím historických štôlní, kompletnou úpravňou a funkčným vodným jarkom na pomerne malej rozlohe.
V tzv. Zlatej knihe Baníckej z roku 1764 sa spomína Nová štôlňa Antona Paduánskeho ako funkčná a v prevádzke, štôlňa Ján Baptista bola obsadená len jedným baníkom a štôlňa Schöpfer v Jalšovej doline  sa spomína ako neobsadená. V tejto dobe však už od roku 1748 patrili bane na žile Schöpfer Jánovi a Jozefovi Gerambovcom, zakladateľom slávnej a mocnej Gerambovskej banskej únie fungujúcej až do roku 1906. Práve bane na žile Schöpfer dali v 19 storočí dostatočný zisk na prudký rozvoj dobývania. Až do konca 19. storočia bola baňa Schöpfer jednou z najbohatších v celom revíri, v bani sa dobývalo až do 50. rokov 20. storočia, kedy bola ťažba zastavená.
Základ urbanistického vývoja tvorili v 17. až 18. storočí menšie prevádzkové budovy a obytné  domy  banských úradníkov a baníkov v okolí štôlne Ján Baptista. V súvislosti s prudkým rozvojom dobývania v bani Schöpfer bola pravdepodobne koncom 18 storočia postavená staršia stupová gravitačná úpravňa východne od správy závodu a v 2. polovici 19. stor. postavená resp. prestavaná budova správy štôlne Ján Baptista spolu s budovou skladu a starších dielní.
V 90. rokoch 19. storočia bola dnes už neexistujúca budova stupy prestavaná na veľkorysú budovu Elektrocentrály, ktorá obsahovala dvojicu vyvíjačov generátorového plynu, veľký piestový motor s dynamom, modernú parnú turbínu Parsons a transformátorovňu. Ruda sa vozila povrchovou traťou do úpravne Na Placi v Dolných Hámroch postavenou Gerambovskou banskou úniou v roku 1891. V 20. rokoch 20. storočia stratila elektrocentrála opodstatnenie, preto že el. prúd bol dovedený vedením z vodných elektrární  z Kremnice, odvtedy bola používaná ako sklad. Pred prvou svetovou vojnou skončila svoju 20 ročnú činnosť aj parná stupa Na Placi v Dolných Hámroch
V roku 1929 začala veľkorysá komplexná obnova šachty Mayer I a budov úpravne a správy závodu v jednotnom štýle. Pri výstavbe Mayer šachty a úpravne boli použité moderné postupy ako, napríklad železobetónový skelet. Z tohto obdobia sa zachovali objekty šachty Mayer I, budova drviarne, budova Haviarskej. V medziobdobí do roku 1948 sa rozširovala halda šachty Mayer I západným smerom.
V roku 1983 až 1984 bola staršia budova flotácii z 30. rokov 20. stor. zbúraná a nahradená súčasnou halou, neskôr bola na druhej strane štátnej komunikácie postavená budova plynovej kotolne úpravne na mieste domčekov časti Domky a krčmy U Kúkelov, ktoré ťažko poškodili povodne. Koncom 70. až začiatkom 80. rokov 20. storočia bola vyhĺbená a postavená šachta Mayer II so strojovňou na mieste dvojice baníckych domcov. Jalovina z  razenia šachty bola deponovaná v rámci už existujúcej staršej haldy. Šachtou Mayer II bola vyťažená polovica celého objemu hornín z razenia Novej odvodňovacej štôlne, ktorá mala nahradiť Voznickú dedičnú štôlňu s problematickou údržbou. Voznická dedičná štôlňa však ešte aj v roku 2010 slúži svojmu účelu.

V roku 1996 bola posledná zachovalá budova  stupovej úpravne v revíri – Elektrocentrála zbúraná. Z budovy zostali len oporné múry.
Baňa Schöpfer, ktorej časťou je Dolný závod, patrila nepretržite takmer 300 rokov Gerambovskej banskej únii, položila základ jej neskoršej ekonomickej prosperity. Jej posledným predstaviteľom bol rytier Robert von Berks  zakladateľ závodu Sandrik, ktorý si vybudoval sídlo v Jalšovej doline nad závodom. Počas Slovenského národného povstania a neskôr prechodu frontu obcou sa v rozsiahlych podzemných priestoroch Dolného Hodrušského závodu ukrývali miestni odbojári a civilné obyvateľstvo.