Klinger alebo Klingerštolniansky tajch

Povodie: Ipeľ

Dnešná hrádza tajchu Klinger patrí k tým novším. Bola vybudovaná poniže starej Klingerštolnianskej nádrže vybudovanej Jozefom Karolom Hellom, zároveň  však stavbou  novej väčšej nádrže povodný Hellov tajch zanikol, a jeho hrádza bola v roku 1829 rozobraná. Meno tento tajch nesie po významných a starých štolniach Klinger, nazývaných aj Horná/Krátka a Dolná/Dlhá klinger štolňa. Obe štolne boli  a stále sú najvýznamnejšími zdrojmi vody ako pre starší tak neskor aj novší a väčší tajch Klinger .
Tajch Klinger vznikol v oboch prípadoch ako zdroj energetickej vody pre vodočerpacie stroje šácht Ondrej (dnes Banské múzeum v prírode Banská Štiavnica) a šachty Žigmund nižšie v údolí pod tajchom Klinger.  Predchodcu dnešného  tajchu Klinger vyprojektoval  a postavil J.K.Hell pred rokom 1760, kedy sa tento starší tajch v písomnostiach Banskej komory uvádza už ako dokončený (M.Lichner uvádza rok 1765). Výstavba tajchu spolu s náhonným jarkom k šachte Žigmund stála necelých 4000 zlatých, ale Hellov prvý vodnostĺpcový čerpací  stroj sprevádzkovaný na vodu od tohto tajchu na šachte Žigmund už v roku 1759 len za prvé tri mesiace prevádzky ušetril  1209 zlatých a 12 grajciarov.  Neskor boli namontované na šachte ďalšie  čerpacie stroje, takže investícia mala skutočne veľmi vysokú návratnosť.  Okrem toho tzv. spodný vodočerpací stroj na šachte  Žigmund vybudovaný v rovnakom roku 1759 pracoval až do roku 1865 teda 106 rokov. Starší tajch mal hĺbku 9 metrov, dĺžku koruny hrádze cca 100 m a zadržiaval približne 22 000 m3 vody. V roku 1827 sa začalo jednať  o zväčšení kapacity starej Klingerštolnianskej nádrže alebo výstavbe novej väčšej nádrže poniže starej, pretože k šachtám Ondrej  a Žigmund sa blížili od Hodruše čelby Voznickej dedičnej štolne. Pri prehlbovaní oboch šácht o stovky metrov na jej úroveň sa očakávali zvýšené požiadavky na čerpanie , a teda zvýšenie spotreby pohonnej vody týchto čerpadiel a projektovala sa výstavba 26 stúp hnaných vodami tohoto tajchu.

Zvíťazila alternatíva  s rozpočtom  58 tisíc zlatých a v roku 1829 sa stavba pod vedením banského radcu Seidla a jeho adjunkta Marschana. Stavbu zahájili rozobratím Hellovej hrádze, materiál ktorej použili na stavbu hrádze novej  V blízkom okolí stavanej hrádze nebol zdroj vhodného ílu na stavbu tesniaceho jadra nádrže a tak sa tento íl ťažil až pri tajchu Červená studňa a povrchovou koľajovou dráhou sa 2 kilometre vozíkmi dopravoval až k novej hrádzi . Bola to prvá povrchová koľajová trať na Slovensku. Stavba hrádze bola ukončená roku 1834 po menšom zdržaní, sposobenom zosunutím jej časti počas výstavby odovzdaním do prevádzky. Už o 20 rokov neskor  v roku 1850 nariadilo ministerstvo Viedenskej vlády zriadenie kúpalísk pre „zabezpečenie zdravia a čistoty baníckeho ľudu“. Na tento účel boli vystavené plávajúce  ale ukotvené bazénové plte s šatňami na brehu. Tie na tajchu Klinger stáli tam, kde je dnes drevený bufet . V roku 1851 bol na zavedenie pravidiel prevádzky vydaný „Porádek na kúpania v Klingerstolnianskem tajchu“ Zaujímavé je, že podľa tohoto poriadku sa dopoludnia mohli kúpať len ženy, chlapi zase len od 12:00 do 20:00. Kúpacie plťové bazény slúžili do konca 20 rokov 20. storočia, kedy tajch vzalo do prenájmu mesto ako Mestské kúpele. Následne ich prenajalo miestnej vojenskej posádke, ktorá kúpele obnovila. Klinger slúži ako obľúbené kúpalisko dodnes, hoci jeho vody si príliš veľa slnka neužijú a teda nepatria k najteplejším. Tajch Klinger bol desiatky rokov napustený len do polovice. V druhej polovici 90 rokov 20. storočia bola hrádza opravená, vybudovaný bol nový bezpečnostný prepad vody a jazero opäť slúži na rekreačné účely.

Parametre:
Nadmorská výška                             683 m.n.m
Objem:                                             158 000 m3
Dĺžka koruny hrádze                             127 m
Šírka koruny hrádze max.                     6,3 m
Výška hrádze od terénu                          22,5 m
Maximálna hĺbka                                      21 m

Dlžka prívodných (zberných) jarkov :
Klingerštolniansky severovýchodný popod  tajch Ottergrund k tajchu Červená studňa má 3000m, Klingerštolniansky Južný 1424 m, Klingerštolniansky horný 1500m.

Dĺžka náhonných(odvodných) jarkov:
Žigmundský k rovnomennej šachte: 1400 m + Matejštolniansky k šachte Maximilián 3500m včítane 80m vodnej štolne

WP Facebook Auto Publish Powered By : XYZScripts.com