Štôlňa Birnbaum sa zaraďuje k najstarším a najvýznamnejším bansko-technickým pamiatkam Štiavnicko-Hodrušského rudného revíru.
Jej ústie s portálom sa nachádza v nadmorskej výške 448,3 m.n.m. v blízkosti Farského kostola sv. Mikuláša biskupa, v historickom jadre obce Hodruše–Hámre v časti Banská Hodruša, pri dome číslo XX. Má zachovaný vstupný portál jednoduchého lichobežníkového tvaru, v nadpraží s výklenkom pre sošku patróna bane. Portál je v súčasnosti omietnutý pôvodnou vápennou omietkou z medzivojnového obdobia, momentálne už značne poškodenou a vyžaduje rekonštrukciu. Takisto je čiastočne prekrytý laickým prístreškom – kôlňou, ktorú si pristavil posledný majiteľ priľahlého pozemku, takže je od cesty vedúcej dnom doliny historického jadra Banskej Hodruše zle pozorovateľný a to aj napriek tomu, že cesta vedie len pár metrov od portálu
Presný rok začiatku razenia štôlne nie je možné v archívnych dokumentoch vypátrať, informácie o prvých banských mapách z územia vtedajšieho Horného Uhorska sú známe až od začiatku 16. storočia. Na nešťastie Banskoštiavnický meststký archív, pod ktorého pôsobnosť Banská Hodruša ako časť mesta patrila, zničili požiare. Vek štôlne Birnbaum (tzn. Hruška-strom ) je možné odvodiť len odhadom. Prvá zachovaná písomná zmienka o štôlni Birnbaum pochádza z roku 1547 v súvislosti s delením kuxov (v dnešnom ponímaní podielov alebo „akcii“), čo znamená, že štôlňa v tom čase už produkovala zisky z rudných žíl. Musela teda byť vyrazená pravdepodobne po žilu Finsterort pri šachte Michal/Althandel vzdialenej cca. 700 metrov. Nepriamym dokazom o výrazne staršom pôvode štolne je fakt, že prvý gotický farský kostol Sv. Mikuláša je postavený na plošine z haldového materiálu vyvezeného z Birnbaum štôlne. Spomínaný kostol bol dostavaný v roku 1387, čo znamená, že štôlňa Birnbaum mala značnú dĺžku už 150 rokov pred prvou dochovanou písomnou zmienkou o nej. Vyrazenie niekoľkých stovák metrov jej chodieb vytvorilo dostatočný objem haldoviny na základ plošiny stavby kostola. Pokiaľ vezmeme v úvahu pomalý postup banských prác vzhľadom na vtedajšie technológie razenia pomocou kladivka a želiezka a dobu potrebnú na stabilizáciu haldy ako základu pre stavbu kostola, nebudeme ďaleko od pravdy, ak začiatok prác v štôlni Birnbaum budeme datovať na koniec 13. až začiatok 14. storočia.
Ďalšie písomné zmienky o štôlni sú z roku 1645, kedy boli po niekoľko desaťročnej prestávke bola štôňa a jej prevádzka obnovené. V roku 1688 sa štôlňa Birnbaum spomína ako súčasť majetku ťažiarstva Finsterort, jedného z najbohatších ťažiarstiev v celom revíri.
Štôlňa Birnbaum je III. obzorom šachty Michal označovanej aj ako Althandel, teda Stará Baňa. Po vydobytí zásob žily Finsterort bola prepojená s vyššou štôlňou Mikuláš (Galander), spomínanou v roku 1497 a začala plniť ulohu fáracieho diela pre baníkov šachty Michal. Súžila na vetranie šachty Michal a zároveň bola hlavnou dopravnou štôlňou na materiál pre tieto bane. Ako vetracie dielo slúžila až do roku 1950, kedy bolo ukončené dobývanie strieborných rúd na Hornom Hodrušskom banskom závode. Pretože ústie šachty Michal bolo už od začiatku 20. storočia zavalené, bola štôlňa Birnbaum najvyššie položeným činným banským dielom tohto závodu.
Významovo i vekovo je možné štolňu Birnbaum (aj vzhľadom k jej polohe v historickom jadre obce) porovnávať s obdobnými štôlňami zachovanými do dnešných dní v iných banských regiónoch, ako je štôlňa Glanzenberg v Banskej Štiavnici alebo tzv. Denná štôlňa v Španej Doline, ktoré osobitným spôsobom dotvárajú nezamenitelný banícky ráz spomínaných historických sídiel. Tieto technické pamiatky sú dôležité prinajmenšom v meradle európskej histórie.
Aj vzhladom k uvedeným faktom bola menovite štolňa Birnbaum spolu s viacerými inými technicko- historickými pamiatkami mesta Banskej Štiavnice a jej okolia zapísaná dňa 11. decembra 1993 na Listinu Svetového Dedičstva UNESCO.
V súčasnosti si portál štôlne vyžaduje pozornosť, ktorá by zodpovedala jej významu. Portál je potrebné citlivo odhaliť a obnoviť, osadiť k nemu informačnú tabuľu. V tesnej blízkosti stojaci domček slúžil najprv ako sklad materiálu dopravovaného štolňou Birnbaum k šachte Michal, v medzivojnovom období ako miestna hasičská zbrojnica pre Banskú Hodrušu a neskor bol adaptovaný na obytné účely. Naproti stojaca budova bola sídlom správy závodu šachty Michal, ešte v paťdesiatych rokoch pri nej stála malá ručná klopačka.
Jej ústie s portálom sa nachádza v nadmorskej výške 448,3 m.n.m. v blízkosti Farského kostola sv. Mikuláša biskupa, v historickom jadre obce Hodruše–Hámre v časti Banská Hodruša, pri dome číslo XX. Má zachovaný vstupný portál jednoduchého lichobežníkového tvaru, v nadpraží s výklenkom pre sošku patróna bane. Portál je v súčasnosti omietnutý pôvodnou vápennou omietkou z medzivojnového obdobia, momentálne už značne poškodenou a vyžaduje rekonštrukciu. Takisto je čiastočne prekrytý laickým prístreškom – kôlňou, ktorú si pristavil posledný majiteľ priľahlého pozemku, takže je od cesty vedúcej dnom doliny historického jadra Banskej Hodruše zle pozorovateľný a to aj napriek tomu, že cesta vedie len pár metrov od portálu
Presný rok začiatku razenia štôlne nie je možné v archívnych dokumentoch vypátrať, informácie o prvých banských mapách z územia vtedajšieho Horného Uhorska sú známe až od začiatku 16. storočia. Na nešťastie Banskoštiavnický meststký archív, pod ktorého pôsobnosť Banská Hodruša ako časť mesta patrila, zničili požiare. Vek štôlne Birnbaum (tzn. Hruška-strom ) je možné odvodiť len odhadom. Prvá zachovaná písomná zmienka o štôlni Birnbaum pochádza z roku 1547 v súvislosti s delením kuxov (v dnešnom ponímaní podielov alebo „akcii“), čo znamená, že štôlňa v tom čase už produkovala zisky z rudných žíl. Musela teda byť vyrazená pravdepodobne po žilu Finsterort pri šachte Michal/Althandel vzdialenej cca. 700 metrov. Nepriamym dokazom o výrazne staršom pôvode štolne je fakt, že prvý gotický farský kostol Sv. Mikuláša je postavený na plošine z haldového materiálu vyvezeného z Birnbaum štôlne. Spomínaný kostol bol dostavaný v roku 1387, čo znamená, že štôlňa Birnbaum mala značnú dĺžku už 150 rokov pred prvou dochovanou písomnou zmienkou o nej. Vyrazenie niekoľkých stovák metrov jej chodieb vytvorilo dostatočný objem haldoviny na základ plošiny stavby kostola. Pokiaľ vezmeme v úvahu pomalý postup banských prác vzhľadom na vtedajšie technológie razenia pomocou kladivka a želiezka a dobu potrebnú na stabilizáciu haldy ako základu pre stavbu kostola, nebudeme ďaleko od pravdy, ak začiatok prác v štôlni Birnbaum budeme datovať na koniec 13. až začiatok 14. storočia.
Ďalšie písomné zmienky o štôlni sú z roku 1645, kedy boli po niekoľko desaťročnej prestávke bola štôňa a jej prevádzka obnovené. V roku 1688 sa štôlňa Birnbaum spomína ako súčasť majetku ťažiarstva Finsterort, jedného z najbohatších ťažiarstiev v celom revíri.
Štôlňa Birnbaum je III. obzorom šachty Michal označovanej aj ako Althandel, teda Stará Baňa. Po vydobytí zásob žily Finsterort bola prepojená s vyššou štôlňou Mikuláš (Galander), spomínanou v roku 1497 a začala plniť ulohu fáracieho diela pre baníkov šachty Michal. Súžila na vetranie šachty Michal a zároveň bola hlavnou dopravnou štôlňou na materiál pre tieto bane. Ako vetracie dielo slúžila až do roku 1950, kedy bolo ukončené dobývanie strieborných rúd na Hornom Hodrušskom banskom závode. Pretože ústie šachty Michal bolo už od začiatku 20. storočia zavalené, bola štôlňa Birnbaum najvyššie položeným činným banským dielom tohto závodu.
Významovo i vekovo je možné štolňu Birnbaum (aj vzhľadom k jej polohe v historickom jadre obce) porovnávať s obdobnými štôlňami zachovanými do dnešných dní v iných banských regiónoch, ako je štôlňa Glanzenberg v Banskej Štiavnici alebo tzv. Denná štôlňa v Španej Doline, ktoré osobitným spôsobom dotvárajú nezamenitelný banícky ráz spomínaných historických sídiel. Tieto technické pamiatky sú dôležité prinajmenšom v meradle európskej histórie.
Aj vzhladom k uvedeným faktom bola menovite štolňa Birnbaum spolu s viacerými inými technicko- historickými pamiatkami mesta Banskej Štiavnice a jej okolia zapísaná dňa 11. decembra 1993 na Listinu Svetového Dedičstva UNESCO.
V súčasnosti si portál štôlne vyžaduje pozornosť, ktorá by zodpovedala jej významu. Portál je potrebné citlivo odhaliť a obnoviť, osadiť k nemu informačnú tabuľu. V tesnej blízkosti stojaci domček slúžil najprv ako sklad materiálu dopravovaného štolňou Birnbaum k šachte Michal, v medzivojnovom období ako miestna hasičská zbrojnica pre Banskú Hodrušu a neskor bol adaptovaný na obytné účely. Naproti stojaca budova bola sídlom správy závodu šachty Michal, ešte v paťdesiatych rokoch pri nej stála malá ručná klopačka.
 |
