Veľká Vindšachta (Vindšachtský tajch, tiež Vindšachta)

Povodie: Ipeľ

Pôvodne sa v doline, ktorá spadá od Richňavského hrebeňa popod časť obce Štiavnické Bane (Piarg, Piargy), nazývanej Vindšachta, nachádzali len dva staršie tajchy: Evička z roku 1638 a už zaniknutý Spodný Vindšachtský tajch z roku 1625 (dnes pod menom Suchý tajch). Oba tieto tajchy na prelome 17. a 18. storočia zrekonštruoval a zvýšil Matej Kornel Hell.

Návrh na výstavbu Veľkej Vindšachty podal v roku 1710 Matej Kornel Hell so zámerom zabezpečiť dostatočnú rezervu vôd na pohon banských čerpacích zariadení pre Hornú Bieber štolňu, v tom čase najvýznamnejšieho banského diela. Spodná Vindšachta a Evička už totiž svojou kapacitou nepostačovali. So stavbou sa začalo v roku 1712, v roku 1713 požiadal M.K.Hell o zvýšenie hrádze o 5 metrov, návrh bol zrealizovaný a v roku 1715 bol tajch dokončený. Vyskytli sa však problémy s tesnosťou hrádze, ktorá bola v nasledujúcich rokoch viackrát spevňovaná. V roku 1729 hrádzu opravovali pod vedením Samuela Mikovínyho, ktorý navrhol a zrealizoval aj výstavbu prívodných jarkov tohto tajchu. V roku 1788 sa hrádza opäť zvyšovala, tentoraz o 2,5 metra a to na základe 50 rokov starého Mikovínyho návrhu, čím sa tajch dostal na súčasné parametre . Hrádzu využívali od začiatku miestni obyvatelia ako cestu na vyháňanie dobytka na pastviny, počas dažďov na nej stála voda. Tieto faktory ovplyvňovali jej posadanie a preto bola následne ešte viac krát opravovaná. Neskôr v 20. storočí bola pod korunou hrádze zriadená štátna cesta a zvyšujúca sa premávka začala opäť spôsobovať problémy s posadaním hrádze, ktoré vyvrcholili v 70. rokoch 20. storočia, keď sa uvažovalo o úplnom zrušení cesty, aby nedošlo k jej ďalšiemu poškodeniu. Hrádza však bola opäť spevnená.
Tajch Veľká Vindšachta je spolu s nižším tajchom Evička už storočie vyhľadávaným strediskom oddychu, rekreácie a vodných športov vybaveným stanovými tábormi s potrebným zázemím. Na kúpanie neplavcov dlhé roky slúžili pontónové plávajúce bazény.
V roku 2001 bol tajch úplne vypustený a vyčistený od nánosov; bolo obnovené výpustné zariadenie. Návodný svah hrádze bol vyložený kameňmi a tajch bol celkovo zrekonštruovaný.

Parametre:

Nadmorská výška 687 m.n.m
Objem 534 000 m3
Dĺžka koruny hrádze 237 m
Šírka koruny hrádze max. 4,5 m
Výška hrádze od terénu 15 m
Maximálna hĺbka 14 m

 

 

 

 

Dĺžka prívodných (zberných) jarkov: Tajch je priamo napojený na Horný Dekýšsky jarok, dal sa však napúšťať aj z Počúvadelského tajchu cez známu „výhybku“ jarkového systému na Krížnej, prostredníctvom Richňavských  tajchov a cez tajch Bakomi. Celá sieť jarkov ako z Pohronia tak z Poiplia mala úhrnnú dĺžku viac ako 20 km s kilometrami vodných štôlní.

Dĺžka náhonných jarkov: Vody z dnového výpustu stekajú do tajchu Evička, kedysi stekali následne aj do Spodnej Vindšachty. Časť vôd sa dala náhonným jarkom dĺžky 1 km privádzať k šachtám na Piargu (Jozef,Karol).

WP Facebook Auto Publish Powered By : XYZScripts.com