Štôlňa Alžbeta sa používala ako fárací obzor závodu Alžbeta-Unverzagt a otvárala žilný systém prepojený s Anton žilou v údolí Hodruška. Závod Alžbeta bol druhý najrozsiahlejší banský závod vo Vyhniach.

Vyústenie je na dne bočnej doliny Hodruška pod masívom Kerlingu a Jelenej skaly v 475 mnm.

Ústie štôlne je polkruhového tvaru vybudované z kameňa tesne pri potoku. Všetky povrchové objekty závodu sú zbúrané, samotné ťažiarstvo indikujú len staré lipové stromy. Štôlňa samotná bola fáracím dielom Síkorovej šachty, ktorá vyššie v údolí dobývala od 16. storočia kvalitné magnetitové rudy pre tunajšie huty a železné hámre. Po úradnom zákaze ťažby železa v roku 1630 sa štôlňa rozšírila na drahokovové žily Alžbeta Unverzagt a prepojila sa s Hodrušskými žilami v oblasti Banskej Hodruše. Ťažiarstvo zaniklo koncom 19. storočia, všetky prevádzkové objekty boli zbúrané e stavebný materiál bol rozobratý.

Zhrnutie:

• Ústie štôlne je viditeľné tesne vedľa cesty za potokom, areál závodu nie je upravený.
• O úlohe a histórii prekopu a šachty v železnom a zároveň drahokovovom baníctve môže informovať poster pri štôlni
• Štôlňa a okolie by malo byť vyhlásené za kultúrnu pamiatku