Prvá priama písomná zmienka o Brennerskom tajchu je z roku 1584. Veľké a silné ťažiarske spoločnosti sa už v tejto dobe prestávali spoliehať na potoky s veľkými sezónnymi výkyvmi prietokov a začínali vodu akumulovať v tajchoch. Vodná energia totiž poháňala nielen drviarne a mlyny na rudu, ale aj mechy taviacich hút na drahé kovy a životne dôležité vodné čerpacie zariadenia baní. V Hodruši sú už v 14. storočí spomínané ťažiarstva „Altrad“ tzn. „Staré (vodné) koleso“ a „ Neuradschacht“ teda „Nové Koleso“.

Tajch samotný patrí skôr k tým menším. Možno ho porovnávať s Veľkou Vodárenskou nádržou alebo s tajchom Červená studňa. Jeho hrádza je však veľmi masívna. Pri výške 10 metrov a dĺžke cca 100 metrov je šírka koruny hrádze až 30 metrov. To znamená, že objem hrádze tajchu je väčší, ako objem zadržiavanej vody v tajchu.

Tento nepomer hmoty hrádze tajchu si možno vysvetliť snahou staviteľov o zvýšenie jeho bezpečnosti. Hrádza tajchu pravdepodobne prepúšťala vodu a tak bola zo vzdušnej strany v priebehu 300 rokov viacnásobne zosilňovaná, až nadobudla terajší objem. Naposledy bola opravovaná v roku 1811. Hrádzu s takto širokou korunou nemôžu ohroziť prívaly vody, ktoré by sa preliali cez jej korunu, ani prudké prietržové dažde, či dlhotrvajúce zrážky, ktoré majú tendenciu hrádzu rozmočiť, čo spôsobuje jej posadnutie. Pripomíname, že pod hrádzou v doline sa rozprestiera celé historické centrum Banskej Hodruše s kostolmi a inými významnými budovami banských ťažiarov, ktoré by boli v prípade pretrhnutia hrádze určite zničené. Podobná odstrašujúca udalosť sa stala v roku 1633 v Štiavnici, keď sa v doline nad Trojičným námestím pretrhla hrádza Veľkého vodárenského tajchu (pozri kapitolu VEĽKÁ VODÁRENSKÁ) a voda vtrhla do spiaceho mesta .

Ako ďalšie vysvetlenie predimenzovanej hrúbky hrádze sa ponúka teória, že pôvodne bola naplánovaná hrádza s väčšou výškou, ale jej stavba nebola z neznámych dôvodov dokončená. Toto vysvetlenie je však menej pravdepodobné.

Brennerský tajch strácal svoj význam po zvýšení hrádze Horného hodrušského tajchu v roku 1705, kedy sa už dala Kráľovským vodným jarkom viesť voda z Horného tajchu až k závodu Althandel a jeho šachte Michal, ktorá je v dolinke Starý Handel nad Hodrušou. Brennerský tajch je totiž výškovo len o 20 metrov nižšie ako Horný hodrušský tajch, ktorý zadržiaval desaťnásobne viac vody. V spodnej tretine hrádze možno pozorovať líniu Kráľovského jarku (nazývaného tiež Michalským, alebo Planierung), ktorý vedie od Horného hodrušského tajchu. Javí sa ako „vodorovná cestička“, ktorá pokračuje svahom, pretne cestu, opustí Grintálsku dolinu a ide po vrstevnici smerom k doline Althandel .

V súvislosti s Brennerským tajchom sa často (a to žiaľ aj v odbornej literatúre) uvádza omyl, že Brennerský tajch sa dal plniť vodou z Horného Hodrušského tajchu. V skutočnosti však vyústenie Kráľovskej vodnej štôlne, ktorá Hornohodrušskú vodu privádzala  k dolinke Grintál, je vo výške 543 m.n.m. Zatiaľ čo hrádza Brennerského tajchu je vo výške 555 m.n.m. Takže toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, pretože je tam výškový rozdiel cca 12 m.

Tajch bol do 60-tych rokov 20. storočia obľúbeným kúpaliskom Hodrušských detí. Dnes je jeho plocha plnená vodou len pri topení snehu a vytrvalých dažďoch. Je zarastený vŕbami a kríkmi. Výpustné zariadenie je úmyselne poškodené od 50- tych rokov 20. storočia a je nefunkčné. Tajch čaká na stále odkladanú generálnu opravu.

Pri prezeraní tajchu z hrádze neopúšťajte cestu vyznačenú dreveným koridorom, užívateľ koruny hrádze je háklivý na vstupovanie na „súkromný pozemok“!