Budova Banskej komory v Hodruši (Leuthaus, Zelovoc,Evanjelická škola) je najstaršou dochovanou svetskou stavbou v Banskej Hodruši.

Bola postavená ako pobočka Kráľovskej banskej komory pravdepodobne už po roku 1450, neskôr bola viackrát prestavaná. Slúžila na vykupovanie a uskladňovanie zlatostrieborných zliatkov z Hodrušských hút a drahokovových koncentrátov zo stúp miestnych banských závodov kráľovským erárom, nakoľko voľné obchodovanie so zlatom a striebrom bolo prísne zakázané. Opevnená „centrála“ Banskej komory Kammerhof stojí dodnes v Banskej Štiavnici, avšak na dennú dopravu drahých kovov produkovaných v Hodrušskej doline bola príliš vzdialená.

Leuthaus zároveň slúžil na uskladňovanie potravín, piva a vína, na ktoré mali baníci zákonný nárok – odtiaľ je nemecký názov ktorý znamená Výčap. Zahĺbené prízemie s rozsiahlymi skladovými priestormi je z časti zasekané do skaly a má dva nezávislé únikové východy do podzemia.

V budove je dochovaných viac gotických klenieb a stavebných prvkov. Leuthaus bol od roku 1502 zároveň sídlom hodrušského richtára ktorý bol zároveň členom mestskej rady v Štiavnici. Neskôr budova slúžila ako evanjelická škola, tkáčovňa, opäť ako škola a v časoch socializmu ako zelovoc.

V súčasnosti je v súkromnom vlastníctve, s rekonštruovanou strechou. V jej blízkosti bola šachta Leuthaus (Výčap alebo Dom s výčapom) napojená na systém baní Althandel pod a nad Hodrušou.