 |
Koncepcia budovania veľkých tajchov s hrádzami dlhými aj niekoľko stoviek metrov a výškou desiatok metrov je relatívne nová – v našej oblasti sa používa len od druhej polovice 18. storočia
Samotný tajch označovaný v starých dokumentoch ako Tajch v Hölle je zvyšok vodnej nádrže, bývalá vodná plocha, ktorá je dnes označovaná ako Ciblíkovská lúka alebo Skautský tábor pri Bani Rozália.
Nachádza sa v nadmorskej výške 610 m. n.m. cca 100 metrov západne od dnešného Horného Hodrušského tajchu, za poschodovou budovou patriacou k dnes prevádzkovanému lyžiarskemu centru.
Tajch mal sypanú hrádzu dlhú cca 120 metrov, jej dnešná výška na vzdušnom svahu dosahuje maximálne 7 metrov. Hrádza však mohla byť znížená, pretože pravdepodobne v neskorších dobách slúžila ako zdroj stavebného materiálu pri prestavbách a zvyšovaní hrádze Horného Hodrušského tajchu. Hrádza samotná je dnes porastená lesom, na dvoch miestach je prekopaná kvôli odvodneniu Ciblíkovskej lúky. Napriek vcelku úctyhodným parametrom hrádze – porovnateľným s nejedným doteraz funkčným tajchom v Štiavnických vrchoch nebol objem zadržiavanej vody príliš veľký, môžeme ho odhadnúť na cca. 70 000 – 90 000 m3 . Pre porovnanie: Dolný Hodrušský tajch má objem cca 640 000 m3. Tajch totiž neprehradil hlbšiu dolinu a tak bol aj v dobe svojho vybudovania pomerne plytký, v najhlbšom mieste mohol mať maximálne 7 – 10 metrov .
Dno Tajchu v Hölle je v súčasnosti úplne zanesené naplaveninami z okolitých svahov ,prakticky až po úroveň dnešnej koruny hrádze, o problémoch so zanášaním tajchu sú správy už v 17. storočí.
Kedy presne bol tento tajch vybudovaný, nie je známe. Pravdepodobne sa tak stalo koncom 15. alebo začiatkom 16. storočia.
Prvú písomnú zmienku o tejto vodnej nádrži poznáme z roku 1584, kde sa spomína v súvislosti s výpočtom banských diel Brennerskej spoločnosti. Opäť sa spomína v rokoch 1617 a 1619 ako jedna z dvojice nádrží v Höll, „starý tajch“ je vraj už zanesený bahnom, druhým z dvojice tajchov je pravdepodobne vtedajší predchodca dnešného Horného Hodrušského tajchu, Hrádza Horného tajchu bola totiž neskôr v priebehu storočí viackrát zväčšovaná, rozširovaná a zvyšovaná.
Dolina pod tajchami bola už v týchto časoch uvádzaná ako „Hodritscher Puchgrund“ teda Hodrušská stupná dolina. Stupy ako zariadenia na drvenie, mletie a ďalšie zušľachťovanie strieborných rúd boli rozťahané celým dnom Hodrušskej doliny až po Žarnovicu. Stupných budov boli v minulosti desiatky, nachádzali sa dokonca aj na mieste, kde sú dnes hrádza a dno Dolného Hodrušského tajchu.
Neskôr sa spomína už len Horný Hodrušský tajch a to v súvislosti s jeho opravami zvyšovaním a zväčšovaním objemu v rokoch 1705 a 1736. Môžeme teda oprávnene predpokladať, že starý Tajch v Hölle sa v 17 storočí už prestal používať.
Náplavy bahna a piesku, ktoré zaniesli dno tajchu v Hölle, vytvorili rovinu, ktorá sa v priebehu storočí stala močaristou lúkou. Lúku neskôr odkúpila rodina Ciblíkovcov, ktorá ju obhospodarovala až do 30. rokov 20. storočia, kedy bola na ľavej strane návodného svahu bývalej hrádze vybudovaná chata skautov ako jej stála základňa. Chata mala kamenné základy, jej obytná časť bola drevená. Na priľahlej lúke bývalého jazera každoročne v lete táborili skauti a na rekreáciu využívali blízky, vtedy napustený Horný Hodrušský tajch, ktorý podľa mnohých svedectiev pamätníkov patril k najkrajším v celých Štiavnických vrchoch. Žiaľ, chata po roku 1945 vyhorela – hovorilo sa, že ju podpálili miestni aktivisti najsilnejšej politickej strany, ktorým bol skauting tŕňom v oku. Dnes sú znateľné len jej základy, opäť vykopané v predchádzajúcich rokoch . Skautská tradícia letných táborov na Ciblíkovskej lúke bola obnovená až po roku 1990. Po roku 2000 je však skautský tábor opäť opustený a jeho ďalší osud je zatiaľ nejasný.
Parametre:
| Nadmorská výška | 610 m.n.m |
| Objem | 70 000 – 90 000 m3 |
| Dĺžka koruny hrádze | 120 m |
| Šírka koruny hrádze max. | 3 až 4 m |
| Výška hrádze od terénu | 7 m |
| Maximálna hĺbka | cca 7 m |
