Príprava stavby spočívala v očistení svahov kde mala stáť hrádza až na holú skalu, zrúcaní  a úplnom odstránení stúp zo dna dnešného jazera, vyhľadaní všetkých starých štôlní , ich vyčistení, vyplnení nepriepustným ílom a jeho ubití.  Samotné budovanie  nepriepustného jadra sypanej hrádze sa tiež robilo z hutneného ílu tak, že sa nabili 3 rady mocných dubových kolov, rady sa vyplietli vŕbovým prútím a medzi rady sa navážal íl, ktorý sa ubíjal a hutnil- napríklad aj preháňaním malého stádočka kôz a oviec,  pretože tieto zvieratká svojimi malými kopýtkami vyvíjajú oveľa väčší tlak na cm2 než napríklad kone.
Ďalšou zaujímavosťou je to, že na stavbe hrádze pracovalo sústavne cca 200 – 250 robotníkov, z toho bola často až polovica žien. V zime sa nepracovalo, vozil sa len materiál. V júli 1744 bola hrádza vysoká  14 metrov, práce sa kvôli financiám zastavili a preto výška nedosiahla pôvodne projektovanú úroveň 20 metrov. Hrádzu nadstavili o 9 metrov až v roku 1786. Zároveň však zhavarovalo vypúšťacie zariadenie a hrozilo, že novo nadstavená hrádza sa kvôli množstvu vody pretrhne. Vypúšťacie zariadenie tej doby si možno predstaviť ako veľký štupeľ na vani, pre istotu však zdvojený.  Začiatkom decembra sa pokazilo ovládanie aj druhého štupľa. Našťastie 4. Januára sa podarilo tajch odštupľovať banskému správcovi J. Lillovi, vodu vypustiť a výpust opraviť. Hrádza Dolného Hodrušského tajchu  mala vždy sklon podsadať v strede, preto bola viackrát v priebehu storočí opravovaná a spevňovaná. Jedným spevnením päty vzdušného svahu  v roku 1824 vznikla plošina, na ktorej je dnes volejbalové ihrisko pod hrádzou.
V roku 1960 došlo pri povodni opäť k porušeniu bezpečnostného prepadu a vypúšťacieho zariadenia, tentoraz sa však nedalo zavrieť a tak všetka voda vytiekla. V tomto roku sa pristúpilo k jeho generálnej oprave. Ako píše Hlavný banský merač závodu Bane Rozália v Hlavnej banskej knihe závodu p. Weiss – citujeme: „Ventilové  vodiace tyče boli opravené, aj drevené stolice. Pritom bahno zmylo ventil  a voda pri povodni sa začala prelievať cez hrádzu a túto začalo vymývať. Len vďaka tomu, že voda už nepribúdala vydržala hrádza a nedošlo ku katastrofe, ktorá by mala katastrofálne následky pre Hodrušskú dolinu, domy aj ľudí.
Potom závod dal hrádzu zrekonštruovať zvýšením v strede o 1 m, čo bolo iste spôsobené posadnutím hrádze. Vnútorná strana hrádze bola vyložená kameňmi asi 10 m pásom. Túto prácu vykonávali Vodné Stavby Žilina. Zväčša v zime a veľmi neodborne. Prepad  z rybníka bol vybudovaný vľavo železobetónový a krytí, práca bola prevedená dobre s dostatočným profilom v prípade povodní tvorí vodopád o výške 43 m. Práce boli dokončené v roku 1966.“
Hrádza bola zatiaľ naposledy v strede zvyšovaná v roku 2008.