Kopanický tajch
Označuje sa aj ako Moderštôlňa. Patrí do skupiny Hodrušských tajchov. Zaraďuje sa medzi nádrže postavené na mieste, kde sú len slabé prítoky, preto má najrozsiahlejší systém zberných jarkov zo všetkých Hodrušských tajchov.
Je vybudovaný vo výške 630 metrov nad morom v kotle vytvorenom bočnou dolinou napájajúcou sa na Richňavskú dolinu, ktorá je dnes známejšia ako Voznická. Táto dolina sa po cca. 100 metroch pod hrádzou zužuje do len niekoľko metrov širokého údolia a strmo padá k Richňavskej doline. V odbornej literatúre týkajúcej sa histórie tajchov je tejto vodnej nádrži venované pomerne málo priestoru. Takmer všetky zdroje uvádzajú, že tajch slúžil ako zásobáreň vody pre stupy v Kohútovskej doline. Kohútovská dolina je pritom niekoľko kilometrov dlhou bočnou dolinou Hodrušsko-Hámorskej doliny. Tento všeobecne rozšírený názor je však žiaľ len opakovane prepisovaným omylom. Vychádza z predpokladu, že vodná štôlňa, ktorá je prerazená v smere na Kohútovskú dolinu popod Kopanice (časť Domky) umožňovala podobne, ako tomu bolo v prípade Richňavských nádrží, zvádzať vodu pri maximálnej hladine Kopanického tajchu do Kohútovskej doliny. To je veľmi obskúrny a žiaľ úplne mylný predpoklad, nakoľko úplne ignoruje staré mapy jarkov s vyznačeným smerom toku vody v nich. Tieto dokazujú, že domnelý náhonný jarok je v skutočnosti jarkom zberným (prívodným). O zberných jarkoch viac na konci tejto kapitoly.
Vráťme sa k tajchu. Baníctvo na Kopaniciach (Gerod-e, ako znie starý názov obce), ktoré sa prvý krát spomína písomne v roku 1523 v súvislosti s ťažiarstvom Gerod, predchodcom ťažiarstva Moder, je však oveľa staršie. Keďže Kopanice sa rozprestierajú na náhornej plošine Hodrušskej hornatiny, sú na vodu pomerne chudobné. V okolí Kopaníc sa okrem zlato–strieborných rúd dlhodobo ťažila aj železná ruda a pálilo sa vápno. Po ťažbe železa zastavenej na príkaz Kráľovskej banskej komory v roku 1630 pokračovali baníci v rozvíjaní ťažby drahých kovov, po ktorej zostalo dochovaných viacero pamiatok. Zlaté rudy však bolo na rozdiel od železných rúd nutné spracovávať pomocou stúp, ktoré bolo potrebné hnať vodou. Rudy sa spracovávali najmä v Kohútovskej doline, kde bola reťaz stúp Moderštolnianskeho ťažiarstva na Kohútovskom potoku aj s menšími vodnými nádržami Henrik štolne a v Hornej Jasenovej. Lenže v druhej polovici 18. storočia už zrážkových vod významne ubúdalo po ich zachytení a prevedení na Richňavské a Piargske tajchy. Vody z Kohútovského údolia odoberali na Piargsku dolinu Dolný hodrušský , Horný kopanický a Špicipiargsky zberný jarok.
Príjem kovov do kráľovskej pokladnice z Moderštolnianskeho ťažiarstva iste nebol bezvýznamný, pretože pravdepodobne práve na kompenzáciu straty vody v Kohútove dala Hlavná banská komora vybudovať v rokoch 1740 až 1743 Moderštolniansky tajch . Pod hrádzu po zúženie dolinky sa síce zmestili len dve stupy, na druhej strane však mohli mať vodu po celý rok. A boli pekne „pri ruke“: na plošine vedľa tajchu po stáročia stálo hlavné banské dielo ťažiarstva – šachta Moder. Projektant tajchu nie je autorovi známy, ako som spomenul, o tomto tajchu je málo písomností. Ťažiarstvo Moder však svoje stupy v Kohútove využívalo ďalej, spracovávali rudy z baní, ktoré boli od Moderštolnianskeho tajchu vzdialenejšie, ako sú štôlne Mária Viktória, Forderniss, Henrik a Dedičná štôlňa Moder.
Ťažiarstvo Moder zaniklo bankrotom v roku 1862. Bane síce prebral Banský erár, ale už čoskoro baníctvo zaniklo úplne- v roku 1902. Tajch ostal bez využitia, stupy boli prestavané na vodnú pílu, ale aj tá časom zanikla.
V tridsiatich rokoch odkúpil tajch od štátu pán František Schulz. V úmysle získať pastviny a priestor na vybudovanie domu hrádzu v jej strede jednoducho do polovičky hĺbky prekopal , a tajch z dvoch tretín kapacity vypustil . Takto zostala nádrž v oklieštenej podobe až do roku 1997, kedy bola realizovaná generálna oprava tajchu vrátane obnovenia výpustného systému a prepadového sklzu. Hrádza po oprave získala pôvodné parametre a slúži na rekreačné účely najmä chalupárom a miestnym obyvateľom. V zátoke vidno nehlboko pod vodou základy Schulzovho domu, ktorý sa stal takmer príčinou zániku tajchu.
Pokiaľ by sme sa nad starými mapami zamysleli, akými vodami by sa dal teoreticky plniť Kopanický tajch (ak by bol jarkový systém v 100% stave), prišli by sme k zaujímavým záverom. Na jednej strane by to boli vody, ktoré padli neďaleko od Počúvadla, a na druhej strane by to boli vody, ktoré napršali až na Teplom potoku nad Vyhnianskou dolinou. To len ukazuje na priam geniálne vodohospodárske dielo dosiahnuté počas niekoľkých generácii veľmi jednoduchými prostriedkami, aké boli k dispozícii v polovici 18. storočia.
Zberné jarky
Kohútovský jarok zbiera vody od pravej strany hráze štôlnou popod Domky v prameništi Kohútovského potoka medzi Temným Luhom a Spitzenbergom a popod Horný kopanický jarok v dĺžke cca 2300 metrov, z toho 300 metrov je vedených v dvoch vodných štôlniach. V prípade potreby sa tento jarok dal napúšťať prepustenými vodami z vyššie položených jarkov (Spitzenbergský, Horný kopanický a Dolný hodrušský).
Moderštolniansky jarok je dnes nefunkčný a využívaný ako lesná cesta od pravej strany hrádze. V dĺžke cca 3800 metrov zbieral vody z pramenišťa Richnavského (Voznického) potoka až spod Richnavských tajchov. Z toho je cca 100 metrov vodnej štolne. Kopanický tajch sa dal napúšťať týmto jarkom z dnového výpustu Richnavského tajchu, ktorý je o deväťdesiat metrov vyššie položený.
Náhonné jarky
Parametre
| Nadmorská výška | 630 m.n.m |
| Objem | 80 000 m3 |
| Vodná plocha | 0,607 ha |
| Dĺžka koruny hrádze | 138 m |
| Šírka koruny hrádze max. | 5 – 10 m |
| Výška hrádze od terénu | 17 m |
| Maximálna hĺbka | cca 10 m |
Poloha tajchu a jeho okolie
Máte návrhy na vylepšenie informácií o tajchoch? Neváhajte a napíšte nám.
Pokiaľ to bude v našich možnostiach, pokúsime sa vaše návrhy zapracovať.
