Bajkom k tajchom

Štôlňa Schopfer

Baňa Schopfer bola jednou z najväčších banských prevádzok od 18 storočia.

História a súčasnosť

Baňa Schopfer bola jednou z najväčších banských prevádzok od 18 storočia. Dnes sú zachované dve štôlne – Ján Nepomuk v areáli Dolného banského závodu a Dolná Schopfer štôlňa v areáli sídla Gerambovskej banskej únie v Jalšovej doline. Navzájom sú prepojené podzemím. Pri oboch štôlňach sú zachované opravené portály s kópiami sôch patrónov baní.  Sú zapísané ako súčasť svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V bani sú ukryté pozostatky trojice podzemných gápľov – teda ťažných strojov poháňaných koňmi a obrovské otvorené priestory.
Baňa Schöpfer ( Schöpfer /nem./ = Stvoriteľ) ľudovo Šeferka, Šepferka je jednou z najvýznamnejších baní v Hodrušskej doline.
V súčasnosti má 2 vchody, dolným (2. obzorom) je portál štôlne Ján Baptista (330 m.n.m), so sochou sv. Jána Krstiteľa  v lichobežníkovej nike nadpražia portálu , nachádza sa v areáli Dolného Hodrušského banského závodu medzi budovami Slovenskej Banskej, spol. s r.o.,.
Horným (a starším ) vchodom bane Schöpfer je portál Dolnej štôlne Schöpfer vo výške 385 m.n.m. („Dolná“ preto, že vyššie vo svahu nad ňou sa nachádzala ešte Horná štôlňa Schöpfer. Dolná Schöpfer štôlňa je teda v súčasnosti horným vchodom bane Schöpfer).
Portál  štôlne, po ktorej je pomenovaná bohatá a rozsiahla baňa na zlato a striebro, sa nachádza v bočnej Jalšovej doline cca 1000 m severne od šácht Mayer Dolnohodrušského závodu. Baňa Schöpfer nepatrí k najstarším, jej história siaha len do začiatkov 18. storočia, patrí však k najväčším dochovaným prístupným baniam v celom Štiavnicko – Hodrušskom revíre a najvýznamnejšou mierou prispela k ekonomickej prosperite Gerambovskej banskej únie na celé storočia.
Jedna z prvých zmienok o štôlni Schöpfer je z roku 1748, kedy zakladateľ Gerambovskej banskej únie (ďalej GBÚ) Ján Jozef Geramb získal údel na (už existujúcu) štôlňu. Roku 1752 Ján Jozef Geramb zakladá GBÚ.
V Zlatej Knihe Baníckej z roku 1764 sa uvádza, že štôlňa Schöpfer  v tej dobe nie je obsadená, nafárala 4 metre mocnú žilu, ktorej ťažba sa neopláca. Tento údaj nám dáva dve informácie – štôlňa bola v tom čase vyrazená v dĺžke najmenej 250 metrov a ruda sa v tom čase dostupnými technológiami nedala spracovať s kladným ekonomickým výsledkom – toto sa už v nasledujúcom storočí radikálne zmenilo.
Roku 1781 GBU odkúpila ťažiarstvo štôlne Ján Krstiteľ (Baptista) a spojila obe štôlne do bane pod spoločným menom Schöpfer, ktorá patrila GBU až do roku 1906.
Ťažba a zisky v 18 storočí boli spočiatku nízke, z dôvodu jednak na vtedajšiu dobu nízkych obsahov zlato-striebra a technologických obmedzení pri úprave rúd.
Karta nepriaznivého vývoja sa obrátila v priebehu 19. storočia, kedy sa napríklad len v období rokov 1880 – 1907 z bane Schöpfer získalo celkom 105 ton kovu  zlato-striebra  (obsah zlata v získanom kove bol cca. 10 %). V druhej polovici 19. stor. boli priemerné čisté ročné výnosy z tejto bane 18 -20 tisíc zlatých, čo boli na tú dobu obrovské peniaze.
V druhej polovici 19. storočia už bolo rozfáraných 10 obzorov s dvojicou slepých šácht s podzemnými konskými gápľami, začiatkom 20 storočia však ťažby postupne poklesli na priemerne 1,5 tony zlato-striebra ročne. V tom čase však už baňa mala vlastnú elektráreň na generátorový plyn a paru. V podzemí štôlne Ján Krstiteľ premávala vôbec prvá parná lokomotíva v Štiavnicko – Hodrušskom revíri. GBU postavila továreň na olovené výrobky v Banskej Belej (dnes Dinas-ka) a tiež závod Sandrik v Dolných Hámroch na spracovanie vyťaženého striebra.V 2. Polovici 19. stor. Dolná štôlňa Schöpfer stratila význam ako ťažobná štôlňa, mala však veľký význam ako fáracie a vetracie dielo bane Schöpfer. Dobývacie práce v bani Schöpfer boli definitívne ukončené v roku 1955.

V 2. Polovici 19. storočia bolo pri štôlni Schöpfer vystavené hlavné sídlo „doživotného reprezentanta“ GBÚ rytiera Róberta von Berksa, ktorý z Jalšovej doliny denne dochádzal na koči dozerať na práce v bani Schöpfer a v továrni Sandrik a to až do krachu GBU v r. 1906. Dom samotný bol začiatkom 70. rokov pre schátralosť zbúraný, prevádzkové objekty bane Schöpfer pri dolnej Schöpfer štôlni v súčasnosti slúžia ako rekreačné chalupy. Zachoval sa aj Banícky kostolík ktorý prestaval rytier von Berks.
Koncom  19. stor. Dolná štôlňa  Schöpfer stratila význam ako ťažobná štôlňa, mala však veľký význam ako fáracie a vetracie dielo bane Schöpfer. Dobývacie práce v bani Schöpfer boli definitívne ukončené v roku 1955. Spodných 8 obzorov pod obzorom Ján Baptista bolo v 60. a 70. rokoch zaplavené odpadovým pieskom z úpravne medených rúd .
Vlastný portál  štôlne bol v 70. rokoch zamurovaný, neskôr zasutený náplavmi Jalšovského potoka. V rokoch 2003 -2004 bol z iniciatívy Občianskeho združenia Kerling v Hodruši-Hámroch portál dolnej štôlne Schöpfer kompletne zrekonštruovaný včítane obnovenia podzemného vedenia Jalšovského potoka .
V roku 2006 bolo pri kostolíku obnovenom v roku 2005 z iniciatívy a spolufinancovaním OZ Kerling a obce Hodruša- Hámre postavené malé prírodné javisko – amfiteáter  s prenosným sedením pre cca 100 ľudí.

Textový popis a fotografie v texte: Karsten Ivan 2010.

Poloha a okolie

'';

Máte návrhy na vylepšenie popisu zaujímavosti? Neváhajte a napíšte nám.

Pokiaľ to bude v našich možnostiach, pokúsime sa vaše návrhy zapracovať.