Tajch Červená studňa
Patrí do skupiny Štiavnických tajchov , nachádza sa v sedle medzi vrchom Paradajz a Veľkým Šobovom. Stretáva sa tu Vyhnianska dolina so Štiavnickou kotlinou; len o niekoľko stovák metrov ďalej sa dá prejsť aj do Hodrušskej doliny.
Tajch samotný je postavený takmer na vrchole sedla, ktoré je zároveň aj rozvodím Hronu (Vyhne, Hodruša) a Ipľa (Banská Štiavnica). Ale ako cesta prejde popri tajchu, už o 500 metrov popod Šobov by nám Banskobelianskou/Kozelníckou dolinou voda opäť stekala do Hrona. Ďalšia hranica rozvodia Hrona a Ipľa je v sedle Hájik pri Kalvárii, ktoré rozpoľuje aj vrch Scharfenberg na ktorom stojí Banskoštiavnická kalvária.
Tajch samotný je postavený takmer na vrchole sedla, ktoré je zároveň aj rozvodím Hronu (Vyhne, Hodruša) a Ipľa (Banská Štiavnica). Ale ako cesta prejde popri tajchu, už o 500 metrov popod šobov by nám Banskobelianskou / Kozelníckou dolinou voda opäť stekala do Hrona. Ďalšia hranica rozvodia Hrona a Ipľa je v sedle Hájik pri Kalvárii, ktoré rozpoľuje aj vrch Scharfenberg na ktorom stojí Banskoštiavnická kalvária.
Tajch Červená studňa je druhým najvyššie položeným tajchom v Štiavnických vrchoch a má najbližšie k rozvodiu Hrona a Ipľa. Červená studňa spolu s Malou a Veľkou vodárenskou nádržou tvoria jednu sústavu sústredenú v doline stúpajúcej od Radničného cez Trojičné námestie popri najstarších stavbách Banskej Štiavnice. Všetky tri tajchy sú skôr menšie, čo však svedčí zároveň o ich veku, pretože v hlbšej minulosti dnes už neznámi projektanti konštruovali radšej sústavu menších tajchov ako veľký tajch s rovnakým objemom zadržanej vody.
Pôvodným účelom všetkých troch tajchov bolo zadržiavať vody pre potreby banských prevádzok nad mestom, ale ako mesto v 18. storočí bohatlo a prudko expandovalo, už veľmi skoro začali slúžiť výlučne na zásobovanie mesta vodou. Predpokladá sa, že na tomto mieste stál starší menší tajch – projekt jeho prestavby predostrel J.K.Hell koncom prvej polovice 18. storočia; tajch sa písomne spomína prvýkrát v roku 1765 s tým, že bol postavený v roku 1759.
Tajch má meno údajne podľa skutočnej udalosti. V roku 1683 utekali predstavitelia Jezuitov (katolíci) zo Štiavnice pred postupujúcim evanjelickým vojskom Imricha Tokoliho, ktoré sa však paradoxne ponáhľalo na pomoc pohanským Turkom obliehať Viedeň. Katolíci (najmä jezuiti) v tej dobe evanjelikov pomerne kruto prenasledovali a títo sa nádejali, že odmenou za pomoc Turkom budú väčšie slobody. Pri tajchu jezuitov chytili a pátra Jána Katunského, ktorý v okolí mesta vykonával pastoračnú činnosť, mučili a nakoniec sťali. Krv jezuitov vraj sfarbila vody tajchu do červena. Ako v dejinách mnohokrát, kresťania zabíjali kresťanov v mene božom (šabľou, puškou, nožom…). Blízko jazera stojí kríž Jána Katunského s pripomienkou tejto udalosti.
V súčasnosti je tajch v značne zanedbanom stave, hrádza aj okolie sú zarastené stromami. Drží sa v ňom len málo vody a mních je polorozpadnutý – čaká na rekonštrukciu. V zime je turistami občas využívaný na korčuľovanie, pretože je plytký.
Zberné jarky
ajch dnes nemá zberné jarky nakoľko budovaním ciest a vodárne sa terén podstatne zmenil.
Náhonné jarky
Dnovým výpustom sa voda dala vypúšťať do severovýchodného Klingerského jarku ktorým bola popod tajšík Ottergrund nasmerovaná v dĺžke 3000 m do jazera Klinger, stadiaľ buď k šachtám Ondrej a Žigmund, alebo až k šachte Amália a popod kopec k šachte Maximilián. Odrazením vody do doliny stekala do Veľkého a Malého Vodárenského tajchu a potom do mesta.
Parametre
pôvodne | dnes | |
Nadmorská výška | 787 m.n.m. | 787 m.n.m. |
Objem | 55 700 m3 | niekoľko sto m3 |
Dĺžka koruny hrádze | cca 100 m | cca 100 m |
Šírka koruny hrádze max. | 4 až 5 m | 4 až 5 m |
Výška hrádze od terénu | 9 m | 9 m |
Maximálna hĺbka | 8 m | 1,5 m |
Poloha tajchu a jeho okolie
Máte návrhy na vylepšenie informácií o tajchoch? Neváhajte a napíšte nám.
Pokiaľ to bude v našich možnostiach, pokúsime sa vaše návrhy zapracovať.