Zvíťazila alternatíva  s rozpočtom  58 tisíc zlatých a v roku 1829 sa stavba pod vedením banského radcu Seidla a jeho adjunkta Marschana. Stavbu zahájili rozobratím Hellovej hrádze, materiál ktorej použili na stavbu hrádze novej  V blízkom okolí stavanej hrádze nebol zdroj vhodného ílu na stavbu tesniaceho jadra nádrže a tak sa tento íl ťažil až pri tajchu Červená studňa a povrchovou koľajovou dráhou sa 2 kilometre vozíkmi dopravoval až k novej hrádzi . Bola to prvá povrchová koľajová trať na Slovensku. Stavba hrádze bola ukončená roku 1834 po menšom zdržaní, sposobenom zosunutím jej časti počas výstavby odovzdaním do prevádzky. Už o 20 rokov neskor  v roku 1850 nariadilo ministerstvo Viedenskej vlády zriadenie kúpalísk pre „zabezpečenie zdravia a čistoty baníckeho ľudu“. Na tento účel boli vystavené plávajúce  ale ukotvené bazénové plte s šatňami na brehu. Tie na tajchu Klinger stáli tam, kde je dnes drevený bufet . V roku 1851 bol na zavedenie pravidiel prevádzky vydaný „Porádek na kúpania v Klingerstolnianskem tajchu“ Zaujímavé je, že podľa tohoto poriadku sa dopoludnia mohli kúpať len ženy, chlapi zase len od 12:00 do 20:00. Kúpacie plťové bazény slúžili do konca 20 rokov 20. storočia, kedy tajch vzalo do prenájmu mesto ako Mestské kúpele. Následne ich prenajalo miestnej vojenskej posádke, ktorá kúpele obnovila. Klinger slúži ako obľúbené kúpalisko dodnes, hoci jeho vody si príliš veľa slnka neužijú a teda nepatria k najteplejším. Tajch Klinger bol desiatky rokov napustený len do polovice. V druhej polovici 90 rokov 20. storočia bola hrádza opravená, vybudovaný bol nový bezpečnostný prepad vody a jazero opäť slúži na rekreačné účely.