Názvy tajchov síce svedčia o tom že po stáročia slúžili ako rezervoáry pitnej vody pre mesto, ale pôvodný účel zadržania zrážkových vôd bol rovnaký ako pri všetkých mladších tajchoch – na pohon vodočerpacích strojov a ťažných strojov pre baníctvo. V roku 1627 bolo zapísané, že voda z nádrže pod Starým hradom sa vedie dreveným potrubím k čerpaciemu kolesu s kývavým pákovým prevodom. Pod starým hradom sa však nemyslí dnešný Starý zámok, ale ešte staršia stavba, dnes zvaná Staré mesto na vrchu Glanzenberg.
Veľký Vodárenský tajch je zároveň zatiaľ jediným tajchom, ktorého havária mala smrteľné následky. Zavčas rána 22.januára v roku 1633 sa hrádza tajchu pretrhla a vletela do historického centra pod ním. Tri domy sa úplne zrútili, mnoho domov bolo poškodených, dvory a pivnice boli zanesené bahnom. Zahynulo celkom 5 ľudí. Hrádzu však ešte v tom istom roku opravili a spojazdnili aj čerpacie zariadenie, ktoré voda poháňala. Jeho voda však už od roku 1651 slúžila aj ako rezerva pre prípad požiaru mesta – požiare v tej dobe nebývali nijakou zvláštnosťou. V júni 1725 sa hrádza opäť pretrhla a znovu spôsobila v meste veľké škody. Po vlne výstavby ostatných vodných nádrží v 18. storočí už nádrž od roku 1752 slúžila len ako zdroj pitnej a požiarnej vody pre mesto. V 20. storočí tento účel prebral tajch Rozgrund. Malý Vodárenský tajch mal popri Veľkom len pomocnú funkciu ako dodatkový zdroj vody bez potreby navyšovania hrádze Veľkého tajchu.
Oba tajchy sú známe aj tým, že majú vody tyrkysovo-modro sfarbené. Toto sa všeobecne pripisuje údajnému obsahu síranov medi vo vode, ktoré sa majú uvoľňovať z okolitých starých banských háld. Som však mienky, že obsah takého množstva síranov, ktorý by bol schopný sfarbiť vodu tajchov by zároveň sposobil nepitnosť až jedovatosť vod tajchov. Pritom je známe, že v oboch tajchoch sú ryby. Na druhej strane je tiež známe, že vysokomineralizované vody, ako sú napríklad v opálových baniach v Červenici pri Dubníku, nie sú tyrkysové, ale krištáľovo priehľadné…. Farbu vody majú ‚na svedomí‘ skôr jemne rozptýlené ílovité čiastočky vo vode, ktoré sa neusadzujú a spôsobujú tento zaujímavý, oku lahodiaci jav. Efekt je v jarných mesiacoch po topení snehu známy aj z ostatných tajchov v tejto oblasti.
Veľký vodárenský tajch bol zrekonštruovaný začiatkom 90.tich rokov uplynulého storočia, Malý na rekonštrukciu ešte čaká. Veľký Vodárenský tajch je v súčasnosti využívaný na rekreačné účely.