Veľký a Malý Richňavský tajch
Pôvodne bola na ich mieste jedna veľká Richňavská nádrž, najväčšia v celom revíri, neskôr však pre problémy s tesnosťou hrádze bola rozdelená na dve nádrže. Aj po ich rozdelení je naďalej Veľká Richňava najväčšou a najhlbšou nádržou v Štiavnických vrchoch.
Projekt je z roku 1736 a pochádza od J. T. Brinna. K vlastnej stavbe sa však pristúpilo až o dva roky neskôr pod vedením Samuela Mikovínyho, ktorý projekt prepracoval.
V rokoch 1738 – 1740 sa začala stavať jedna veľká nádrž s hrádzou dlhou na korune viac ako 750 metrov, vysokou takmer 24 metrov v tvare nepravidelného široko roztiahnutého véčka, s uhlom otočeným k návodnému svahu. Taká veľká nádrž si vyžadovala náležitý počet pracovníkov, v najväčšom stavebnom ruchu tu pracovalo viac ako 5200 robotníkov. Už pri stavbe sa však začali ukazovať problémy s tesnosťou hrádze v oblasti jej zalomenia kvôli priepustnému podložiu. Problém sa pokúsili stavitelia vyriešiť jej zosilnením, avšak bez výraznejšieho úspechu. Preto Samuel Mikovíny projekt opäť prepracoval a návodnú stranu nádrže predelil ďalšou hrádzou 190 metrov dlhou,ktorá sa s hlavnou spájala v problémovém netesnej oblasti. Tým vznikla dvojica nádrží. Problémy s tesnosťou sa však nikdy nepodarilo úspešne vyriešiť aj napriek viacerým neskorším pokusom, a tento „čierny Peter“ zostal na Malej Richňavskej nádrži, ktorá sa pri podobnej rozlohe ako Velká Richňava už nikdy pre netesnosti v dne nedala napustiť doplna.
Po rozdelení sa Malá Richňava dopĺňala vodou z veľkej nádrže priepustom v priečnej hrádzi. Zberné jarky a vodné štôlne, ktoré privádzali vodu z Hodrušskej strany hôr a Richňavskej doliny sa začali stavať roku 1741. V roku 1747 bol napúšťací a vypúšťací systém jarkov a štôlní dokončený. Hrádze a ostatné príslušenstvo bolo v priebehu neskorších dôb viackrát opravované.
Zaujímavé je, že voda z Richňavských nádrží patriacich do Pohronia sa vypúšťala do Poiplia prostredníctvom vodnej štôlne, ktorá vedie popod spoločnú hrádzu a dno Richňavských nádrží a prevádza vodu pod horským hrebeňom k jazeru Veľká Vindšachta. Vzhľadom na to, že Richňavské nádrže majú dná položené podstatne vyššie ako Vindšachtovné nádrže, prevádzala sa voda aj pri ich úplnom naplnení ďalšou štôlňou. Používalo sa tiež jednoduché odrazenie vôd Kopanického a Dolného hodrušského jarku do tajchu Bakomi. A tak voda zachytená a „uskladnená“ na Pohroní hnala stupy a mlyny v Poiplí. Systém funguje dodnes.
Velké Richňavské jazero funguje okrem doby hájenia ako rybársky revír s režimom „chyť a pusť“ a v letnom čase najmä na rekreáciu – kúpanie a člnkovanie.
Zberné jarky
Dĺžka prívodných (zberných) jarkov pre oba tajchy: 18 47O m, z toho štôlne 349 m.
Náhonné jarky
Dĺžka štôlní na prevod vody k Bakomi tajchu spolu: 1 280 m.
Parametre
| Veľký Richňavský tajch | Malý Richňavský tajch | |
| Nadmorská výška | 725 m.n.m | 725 m.n.m. |
| Objem | 960 000 m3 | 553 000 m3 |
| Dĺžka koruny hrádze | 569 m | 189 m |
| Šírka koruny hrádze max. | 25 m | 6 m |
| Výška hrádze od terénu | 23 m | 17 m |
| Maximálna hĺbka | 21 m | 14 m |
Poloha tajchu a jeho okolie
Máte návrhy na vylepšenie informácií o tajchoch? Neváhajte a napíšte nám.
Pokiaľ to bude v našich možnostiach, pokúsime sa vaše návrhy zapracovať.
